Zákony vs. náboženské zásady?

Velmi jsem se nedávno podivil, když jsem zjistil, že se na Slovensku projednávají výjimky ze zákonů pro křesťany.

Odkaz na příslušnou zprávu je zde (Aktuálně) a zde (idnes).


Foto: ČTK

Já samozřejmě respektuji, že Vatikán, katolíci a třeba i celé křesťanstvo má na určité věci svůj názor a že se jim některé zákony nelíbí. Mě se taky nelíbí, že musím na letní slunovrat do práce, místo abych se proháněl po lese. Nicméně se domnívám, že zákony by měly přeci jen platit pro všechny občany stejně bez ohledu na vyznání. Pokud s nimi má někdo problém, tak od toho máme přece parlamentní demokracii, aby se takový člověk pokusil prosadit změnu způsobem, který máme zakotvený v Ústavě.

Pokud bychom přístup, který prosazuje Vatikán, zobecnili, znamená to například, že bychom mohli jako pohani požadovat, abychom byli nepostižitelní, když třeba na Lammas nebo na Imbolc nepůjdeme do práce (popřípadě do školy). A protože slavíme svátky každý jinak, tak by to bylo vždycky v den, které se nám hodí nebo podle nejlepší konstelace vesmírných těles. Takto bychom si vymínili svátky celého kola roku. Možná bychom uhádali i esbaty, co myslíte? A co víc… třeba někteří šamani by mohli požadovat, aby se na ně nevztahovalo ustanovení trestního zákona o držení omamných látek, neboť je potřebují ke své náboženské praxi.

Teda… jestli se někdy podobně absurdní požadavek objeví u nás, myslím, že jako pohani bychom s obdobnou žádostí o zohledňování našich zásad neměli zůstat pozadu. Co vy na to?


9 odpovědí na “Zákony vs. náboženské zásady?”

  1. A to je na žádost křesťanů, nebo si to vymyslela církev sama?
    Ono je to asi jedno, hnal bych je tak jako tak….

  2. To teda vymysleli pěknou blbost!To by mě zajímalo,kdo jim to odsouhlasí! Ale mít svátek na sabat by bylo skvělý.Já jsem pro!

  3. PeticeMarná? Cokoliv vyvolá diskuzi marné není. Takový blbý nápad na slovensku a možná se začne přemýšlet o svátcích menšin. Už jen ta diskuze by měla smysl.Ps: A volno na sabaty by se opravdu hodily.

  4. Je to trošku ináčMusím to uviesť na pravú mieru. Nejde o výnimky pre kresťanov. Ide o pripravovanú zmluvu s Vatikánom (a analogické zmluvy by sa mali uzavrieť aj s ostatnými registrovanými cirkvami – ide o protestantské cirkvi, Jehovistov a Židov), na základe ktorej by si občania mohli uplatniť tzv. výhradu vo svedomí. Týkalo by sa to určitých oblastí života – napr. vojenskej služby, zdravotníctva, školstva, právnych služieb, ale aj pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétny postup: gynekológ by mohol odmietnuť vykonávať interrupcie, predpísať antikoncepciu, učiteľa by nesmeli nútiť vyučovať sexuálnu výchovu, zamestnanec pri nástupe do zamestnania by upozornil, že ako veriaci katolík chce sviatočný deň (nedeľu) svätiť… Zároveň sa v zmluve SR zaväzuje, že prijme zákony, ktoré upravia konkrétne uplatňovanie zmluvy. Problém je v tom, že zmluva s Vatikámom je medzinárodná a ako taká by mala prednosť pred zákonmi SR. Teda aj tie prijímané zákony by museli byť v súlade s touto zmluvou – na to by dohliadala komisia, zložená so zástupcov SR a Vatikánu (prípadne príslušných cirkví). O tom, čo je a čo nie je „morálne“ a teda dá sa uplatniť výhrada, by bolo upravené príslušnou cirkvou (napr. Magistóriom katolíckej cirkve). Alebo inak – keby sa občan obrátil na súd a odvolával by sa na zmluvu s Vatikánom, súd by neskúmal súlad s našimi zákonmi, ale s Kanonickým právom RKC, pápežskými encyklikami atď. To je podľa oponentov zmluvy podriadenie nášho právneho systému učeniu RKC a zároveň v rozpore s Ústavou SR (kde je SR definovaná ako občiansky štát). Navyše by sa spoločnosť rozdelila na tri „kasty“ – jednu by tvorili katolíci, krytí medzinárodnou zmluvou. Druhú by tvorili veriaci uznaných cirkví, tí by však boli krytí len vnútroštátnymiu dohodami. No a v tretej by boli príslušníci neuznávaných náboženských skupín (budhisti, mohamedáni, pohania všetkých druhov) a samozrejme ateisti. Tí by sa mohli odvolať len na ústavu, ktorá výslovne zakazuje, aby bol niekto nútený vykonávať niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím. No a na záver – zmluva je jednostranne nevypovedateľná.
    Je jasné, že zmluva je čiastočne zbytočná, pretože niektoré veci sa už v praxi uplatňujú (nikto nesmie gynekológa nútiť robiť potraty), v iných bodoch ne nerealizovateľná (pretože uchádzač o zamestnanie v obchode, ktorý by sa odvážil vyhlásiť, že v nedeľu pracovať nebude, ostane nezamestnaný). Učinne by však zabránila liberalizácii vnútorného prostredia v SR – napríklad by nebolo možné prijať zákon o registrovaných partnerstvách gayov. Podľa všetkého to aj bol skutočný cieľ KDH, ktoré zmluvu vehementne podporovalo. Mimochodom, tejto strane sa bežne hovorí „Taliban“. Druhým, nedeklarovaným cieľom bolo rozvrátiť vládneho partnera: SDKÚ, vedenú premiérom Dzurindom. SDKÚ sa totiž hlási ku kresťanstvu, ale nie je to parta fanatikov. Keby sa dala dokopať k odsúhlaseniu zmluvy, pravdepodobne by stratila veľkú časť voličov a možno by sa rozpadla. Tým, že KDH vydieralo a postavilo všetko do pozície buď-alebo, spadlo do tejto pasce samo: premiér radšej riskoval rozpad vlády a predčasné voľby (nakoniec, ide o tri mesiace…)- a problémy s preferenciami a súdržnosťou začína mať KDH.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *